Kliešte

Kliešte - zdravotný problém pre návštevníkov prírody. Ako s nimi zatočiť – hlavne nimi netočiť

Príroda sa už prebudila zo zimného spánku. Jar je v plnom prúde a s ňou pribudli aj nové generácie nebezpečných krv cicajúcich ektoparazitov, kliešťov. Na svojich hostiteľov striehnu v hustom zelenom poraste. Ich výskyt v priebehu roka stúpa od apríla, vrcholí v letných mesiacoch s maximom v júli a potom opäť klesá.

V súčasnosti sú kliešte rozšírené skoro v celej Európe. S ich rozšírením sa šíri aj vírus kliešťovej encefalitídy. Epidemiologicky najrizikovejšia situácia je v Česku, Litve, Lotyšsku a Slovinsku. Hneď za nimi sa nachádza Estónsko, Slovensko, Švédsko a Švajčiarsko. V Rakúsku, Bielorusku, Fínsku, Maďarsku a Poľsku je zatiaľ výskyt kliešťovej encefalitídy nižší, ale nie zanedbateľný. Na Slovensku sa vyskytuje okolo dvadsať druhov kliešťov, pričom päť druhov je schopných prenášať rôznevírusy, baktérie či parazitické prvoky. Epidemiologicky  významným  a najrizikovejším z nich je kliešť obyčajný (Ixodesricinus), ktorý napáda viac ako dvesto druhov živočíchov vrátane človeka. Na ľudí a     zvieratá prenáša najmä vírus európskej kliešťovej encefalitídy, baktérie spôsobujúce lymskúboreliózu, tularémiu, anaplazmózu, a nebezpečného prvoka vyvolávajúceho parazitárnu chorobu babeziózu. Jedná sa o choroby mnohokrát končiace s ťažkým zdravotným postihnutím a vo výnimočných prípadoch aj smrťou.

Kliešť obyčajný je rozšírený po celom Slovensku v listnatých a zmiešaných lesoch s bohatým krovinovým porastom, ale vyskytuje sa aj v mestských parkoch do nadmorskej výšky 600 až 800 metrov. Má v obľube vlhké prostredie. Preto sa väčšinou vyskytuje v tráve a v nízkom poraste na okrajoch lesov, na čistinkách, pri vodných tokoch a pozdĺž lesných chodníkov.           V posledných rokoch sa horná hranica výskytu kliešťov posunula do nadmorskej výšky 1000 až 1400 metrov.

Dnes už existuje špecifická liečba proti kliešťovej encefalitíde. Zaočkovaní by mali byť predovšetkým ľudia, ktorí pracujú alebo sa často pohybujú v prírode (drevorubači, poľovníci, chovatelia zvierat, hubári, zberači lesných plodov, turisti, rybári a i). Proti babezióze, anaplazmóze a lymskejborelióze nebola zatiaľ očkovacia vakcínavytvorená. Liečba týchto infekcií pomocou antibiotík je zdĺhavá a náročná.

Po očkovaní na kliešťovú encefalitídu trvá nejaký čas, kým si telo vytvorí ochranu.Ideálne je zaočkovať sa pred tým, ako sa začne sezóna výskytu kliešťa (Ixodesricinus). Odporúča saešte v zimnom období alebo najneskôr pred príchodom jari. Očkovanie proti kliešťovej encefalitíde je nutné po troch rokoch znova zopakovať, pretože za toto obdobie odolnosť proti nákaze postupne klesá a u väčšiny ľudí vymizne.V prípade pohryznutia kliešťom má preventívne podanie špecifického imunoglobulínu význam len vtedy, ak sa podá do troch dní.

Ak nájdeme kliešťa na tele, dôležité je jeho rýchle odstránenie. Neodporúča savyberať kliešťa holými prstami, pretože pri jeho rozdrvení hrozí riziko infekcie cez porušenú pokožku (trhlinky, zádery a pod.). Takisto sa neodporúča kliešťa natierať rôznymi masťami, vazelínou či olejom, pretože sa nimi upchajú dýchacie otvory umiestnené za posledným párom nôh a kliešť sa začne dusiť. Pri jeho podráždení či dusení vylučuje do rany sliny, ktoré môžu obsahovať aj patogénne mikroorganizmy, čím sa zvyšuje riziko nákazy. Kliešťaz rany vyberieme kývavým pohybom (z boka na bok), nie otáčaním, pretože jeho rypáčik má spätne orientované zúbky. Tie sťažujú jeho vybratie z rany. Po vybratí kliešťa sa miesto rany dôkladne vydezinfikuje.

V súčasnosti sa na slovenský trh uvádza výnimočná moderná zdravotnícka pomôcka ATIX na bezpečné odstraňovanie kliešťov. Prípravok je v sprejovej forme a svojím silným kryogénnym účinkom kliešťa zmrazí, čím dôjde k uvoľneniu jeho ústneho ústrojenstva. Vďaka tomu sa obmedzí prenos patogénnych mikroorganizmov na hostiteľa. Špeciálne vyvinutá pinzeta,  ktorá je súčasťou balenia, následne umožní kliešťa jednoducho odstrániť.

 

Autor: RNDr. Anna Totková, PhD., humánna parazitologička

z  Ústavu lekárskej biológie, genetiky a klinickej genetiky UN

Lekárskej Fakulty Univerzity Komenského v Bratislave