Osteoarthróza - najčastejšia choroba kĺbov.

Osteoartróza - najčastejšia choroba kĺbov

Osteoartróza (Osteoarthrosis) je degeneratívne ochorenie kĺbov, ktoré je vôbec najčastejšie sa vyskytujúcim ochorením kĺbov – presnejšie ich hyalínových chrupaviek, priľahlej subchondrálnej časti kosti a okolitých štruktúr tvoriacich kĺb. Choroba začína už v mladom veku, spravidla okolo 30-tky. Hoci spočiatku nespôsobuje žiadne ťažkosti, neskôr s postupujúcim vekom sa prihlásia najmä bolesti a stuhnutosť kĺbov. Vo veku okolo 70 rokov postihuje prakticky každého a bývajú prítomné výrazné klinické ťažkosti, predovšetkým bolesti, zhrubnutie a stuhnutosť kĺbov s obmedzeným rozsahom pohybu.

Osteoartrózu radíme medzi reumatické ochorenia degeneratívne, kde na rozdiel od reumatických chorôb zápalových, nie je v popredí zápalový proces kĺbu ale jeho degenerácia, teda opotrebovanie až postupné znefunkčnenie. Dochádza k tzv. degradačným procesom na hyalínovej chrupavke, ktorá za normálnych okolností je dokonale hladká, pružná a pokrýva styčné plochy kĺbu na konci spájaných kostí. Následkom procesu je narušenie hladkého povrchu a tým aj pohybu styčných plôch, dochádza ďalej k dráždeniu kostných buniek – osteoblastov uložených pod kĺbovou chrupavkou, ktoré potom nadmerne produkujú kostnú hmotu. Vytvára sa kostný kalus, vznikajú drobné mikrofraktúry a tzv. osteochondrofyty (akési výrastky alebo ostrohy), ktoré neskôr obmedzujú a narúšajú hladkosť, priebeh a rozsah pohybu v postihnutom kĺbe a dráždením okolitých štruktúr spôsobujú bolesť.

 

S pribúdajúcim vekom, ale aj rôznymi mechanickými faktormi – napríklad jednostranným preťažovaním kĺbov, nesprávnym nosením a dvíhaním ťažkých bremien, menšími či väčšími úrazmi ale rovnako aj nedostatkom pohybu a nedostatočným využívaním funkcie kĺbov na ich primeraný pohyb – dochádza k strate pružnosti chrupavky a môžu sa v nej objaviť trhlinky.

Prevencia a liečba osteoartrózy.

Nakoľko vzniknuté, najmä pokročilé chorobné zmeny kĺbov spôsobené artrózou, už nie je možné odstrániť, dôležité je včas proces ochorenia spomaliť alebo zastaviť. Liečbou však možno priaznivo ovplyvniť sprievodné príznaky osteoartrózy – znížiť bolestivosť, zlepšiť pohyblivosť postihnutých kĺbov či chrbtice. Z chemických liekov sa na prechodnú dobu, teda dočasne ordinujú analgetiká, prípadne antireumatiká, antiflogistiká a v niektorých prípadoch aj myorelaxanciá (t.j. lieky proti bolesti, reume, zápalu a na uvoľnenie svalových spazmov). 

Flector® EP gél a Flector® EP náplasť sú lieky, ktoré účinne tlmia bolesť, zmierňujú zápal a opuch pohybového aparátu. Obsahujú originálnu molekulu diklofenak epolamín, ktorá patrí do skupiny tzv. nesteroidových protizápalových liekov. Na našom trhu sa síce diklofenak vyskytuje vo viacerých typoch solí, avšak Flector® EP je jediným prípravkom na slovenskom trhu, v ktorom nájdete diklofenak epolamín. Vyznačuje sa najrýchlejším prienikom k miestu bolesti spomedzi všetkých diklofenakových solí, čo je dôležité pre rýchlu úľavu od bolesti.

Súčasťou tak prevencie ako aj liečby, je zamedziť preťažovaniu pohybového ústrojenstva najmä dolných končatín a chrbtice, znížiť nadváhu alebo obezitu ak sú prítomné. Ale hlavne s opatreniami treba začať včas, keď je ochorenie na samom začiatku. K preventívnym opatreniam patrí dostatočný primeraný pohyb, pravidelný aktívny odpočinok, t.j. hlavne rozcvičovanie tých kĺbov, ktoré sú pri práci a v bežnom dennom živote nedostatočne zaťažované a využívané – podľa zásady „funkcia vytvára orgán“. Naopak, pri už rozvinutej osteoartróze, kladieme do popredia viac pokoj a vylučujeme akékoľvek preťažovanie postihnutých kĺbov. To však neznamená, že kĺby postihnuté artrózou treba trvale nechať v absolútnom pokoji, pretože rovnako platí pravidlo: Orgán, ktorý sa vyradí z funkcie zakrnie, atrofuje a podľahne chorobnej zmene. Preto správna liečba pohybom, tzv. liečebná telesná výchova usmerňovaná fyzioterapeutom, má svoj nezanedbateľný význam. Pomáha nielen v prevencii ale aj pri liečbe porušenej pohyblivosti. Dôležité je pritom robiť také cviky, ktoré posilňujú svaly ale nezaťažujú kĺby. Vhodné je nenáročné bicyklovanie po rovine, cvičenia s odľahčením kĺbov – napríklad na lôžku sa vykonávajú pohyby končatín po podložke (bez ich zdvíhania) alebo úplne ideálne sú cvičenia vo vode, kde je celkovo pohyb facilitovaný, čiže uľahčený platnosťou Archimedovho zákona. Vhodné sú aj napínacie cviky – tzv. strečing, kde dochádza k napínaniu svalov bez toho aby došlo k pohybom postihnutého kĺbu. Význam má aj fyzikálna liečba, najmä aplikácia tepelných procedúr a tiež komplexná kúpeľná liečba – balneoterapia. V najťažších štádiách pohybového postihnutia artrózou (alebo pri niektorých jej vrodených príčinách) je krajným riešením operačná liečba. Táto spravidla

spočíva vo výmene celého kĺbu (tzv. totálna endoprotéza), dnes sa už bežne robí  náhrada bedrových kĺbov, menej často kĺbov kolenných.