Nasledujúci článok sme pripravili v spolupráci s MUDr. Jozefom Serafínom, ktorý je lekárom detského oddelenia v Nemocnici Dr. Vojtecha Alexandra v Kežmarku. Zodpovedal nám otázky ohľadom imunity detí - ako ju môžeme podporiť a aké sú následky v dospelosti.
Primárnou úlohou imunitného systému je chrániť nás pred cudzorodými mikroorganizmami a tolerovať elementy ľudskému telu vlastné. Dieťa nie je zmenšenina dospelého, ale vyznačuje sa v každom vývojom období istými špecifikami. Imunitné mechanizmy novorodenca sú spočiatku nezrelé a po narodení sa s vekom rozvíjajú. Pri samotnom pôrode vaginálnou cestou dochádza k žiadanému osídleniu novorodenca mikróbami - tvorí sa základ súboru mikroorganizmov v čreve, ktorý nazývame mikrobióm a má výrazný imunitný vplyv. Približne do 6. mesiaca v krvnom obehu bábätka cirkulujú protilátky získané od matky ešte počas tehotenstva. Imunitnú ochranu si dieťa upevňuje aj vďaka aktívnym látkam v materskom mlieku počas obdobia dojčenia. Súbežne pri stretnutí s okolitými vírusmi či baktériami sa vytvárajú ďalšie vlastné protilátky. Vďaka očkovaniam na preventívnych prehliadkach u detských lekárov významným spôsobom narastá obranyschopnosť proti konkrétnym infekčným ochoreniam ako sú zápaly pľúc, stredného ucha či mozgových obalov a mnohým ďalším.
Ako budovať imunitu batoliat?
Do skupiny batoliat zaraďujeme deti medzi 1. až 3. rokom života. V tomto veku je dojčenie a jeho prínos pre imunitný systém na ústupe. Pri budovaní imunity pokračujeme v rutinných očkovaniach v ambulanciách primárnych pediatrov. Dieťaťu podávame pestrú stravu z kvalitných surovín z overených zdrojov, keďže prvých 1000 dní nazývame aj obdobím nutričného programovania organizmu dieťaťa, kedy sa vďaka vhodnému stravovaniu tvorí dobrý základ pre správne fungovanie imunitných a aj mnohých ďalších procesov do budúcnosti. Praktické tipy k tejto problematike môžu nájsť rodičia na webe www.1000dni.sk.
Ako podporovať imunitu škôlkarov, ktorí trpia častými respiračnými infekciami?
Nástupom dieťaťa do kolektívu dôjde k vystaveniu ďalším početným infekčným mikroorganizmom, ktoré sa ľahko v interiéroch tried prenášajú. Ako rodičia hovoria – „dieťa je viac doma ako v škôlke“, čo zvykne byť popri pracovnej vyťaženosti a všetkých snahách o prechádzanie chorobám častokrát frustrujúce. Patrí to však k prirodzenému formovaniu detskej imunity, a aj to raz prejde. V rámci znižovania prenosu patogénov treba často miestnosti vetrať, umývať deťom ruky, pri chorobe dieťaťa ho radšej do kolektívu nevodiť a dočasne vynechať zvýšenú fyzickú aktivitu a šport. V domácom prostredí sa ukázalo efektívne „konvičkovanie“ – teda preplachovanie nosa soľným roztokom, ktorým sa odstraňujú hlieny a infekčné mikroorganizmy. Môžeme tiež podávať zinok, vitamíny C, D, betaglukány vo forme tabliet alebo sirupov, či ďalšie fytofarmaká (Pellargonium sidoides, echinacea ...) na moduláciu imunity. Po konzultácii s pediatrom môžeme u detí starších ako 3 roky začať so saunovaním, pričom sa pre hygienické štandardy odporúča využívať nie verejné, ale skôr súkromné sauny. Vhodné ja aj otužovanie – vlažnou vodou v sprche, ktorej teplotu postupne znižujeme. Svoj význam má tiež pravidelný denný režim, dostatočný pohyb a spánok, vyhýbanie sa disstresu a taktiež atmosféra lásky, prijatia a bezpečia v rodine.
Aké môžu byť následky častých respiračných infekcií, a teda slabej imunity v detskom veku na imunitu v dospelosti?
O fyziologickej, teda „normálnej“, chorobnosti hovoríme, keď dieťa vo vekovej skupine 1 - 5 rokov prekoná 6 - 8 respiračných infekcii ročne a v skupine 6 - 12ročných 2 - 4x za rok. Ak tieto medze spĺňa, priebehy infekcii sú mierne s výskytom prevažne v jesenných a zimných mesiacov a ich liečba nevyžaduje antibiotiká, rodič sa nemusí obávať oslabenej imunity u svojho dieťaťa. Pri opakovaných komplikovaných respiračných infekciách však treba spozornieť, doplniť špecializované vyšetrenie (imunoalergologické, pneumologické, ...) a podľa toho zvoliť ďalší postup pomoci dieťaťu. Pri zanedbaní liečby ťažkého zápalového ochorenia dýchacích ciest, resp. jeho opakovanom výskyte môže prejsť zápal do chronicity, dochádza k prestavbe štruktúr dýchacích ciest, pôvodné tkanivo sa nahradí jazvou a stráca svoju funkčnosť. V praxi tak dochádza v neskoršom veku k zníženiu fyzickej výkonnosti, dýchavičnosti, chronickému kašľu s vykašliavaním hnisavého hlienu prípadne až s prímesou krvi.
Autor:
PharmDr. Ivana Šušaníková, PhD.
MUDr. Jozef Serafín